S Keylou a Thorom #2 – Okolo Plaveckého Podhradia


Ahojte !

Thor spí a ja som si spravila čas aby som sa s Vami znovu podelila o túru, ktorú sme absolvovali prvý krát tak isto pred vyše rokom, no od vtedy sme si ju už niekoľko krát zopakovali.

Vybrali sme sa do obce Plavecké Podhradie. Nachádza sa v okrese Malacky. Náš plán bol jasný, vidieť Plavecký hrad. Navigácia Vás dovedie presne na príjazdovú cestičku pod hrad, kde sa dá aj zaparkovať. Na menšej luke najdete provizorne parkovisko, alebo môžete zaparkovať na tráve pri ceste ako to môžete vidieť aj na našich fotkách.

Vychod slnka na plaveckom hrade

Keďže bolo teplo, prešli sme sa ešte do dediny kúpiť si nejaké osvieženie a šup sa na cestu. Nad "parkoviskom" sme vošli do lesa a držali sa MODRÉHO značenia. Žiadna náročná trasa, pár krat bolo treba prekročiť/podliezť nejaký strom, ale nič čo by sme nezvládli. Cesta na hrad trvala cca 30 minut. Zrúcanina nám poskytla priestor na oddych/opekanie a krásny vyhlad, ktorý stojí zato.

Ak si myslíte že to je všetko tak sa mýlite. Z hradu sme pokračovali ďalej po modrom znační smerom na Amonovu lúku cez sedlo Báborská, kde bolo v istých úsekoch treba poriadne zabrať. Zvyšok cesty bol v podstate po rovine, takže to bola veľmi príjemná prechádzka lesom. Približne hodinka a pol od hradu a sme na mieste. Tam nič extrémne zaujímavé nenájdete, no je to fajn priestor na hádzanie loptičky (pokým je to pokosené) alebo na oddych spojený s občerstvením.

Keyla a Thor na Plaveckom hrade



Je potrebné dávať pozor, nakoľko z Amonovej luky pokračujeme ďalej, no modré značenie vymeníme za ČERVENÉ. Smerujeme na Vápennú. Vápenná je tretím najvyšším vrchom v Malých Karpatoch, v úzkom hrebeni tvorenom z vápencov a dolomitov. Cesta z Amonovej lúky nám trvala skoro 2 a pol hodiny stým, že sme mali prestávky na fotenie alebo pitie, takež určite sa to dá zvládnuť aj za kratší čas.
Cesta bola rôznorodá. Najprv to bola príjemná prechádzka s miernym stúpaním kde sme našli malý prameň vody a uhasili sme tam náš smäd. Pod Vápennou bolo potrebné zamakať. Väčšie stupanie, kamene a uzky chodník pomedzi vysokú trávu, ktorá bola rodičom vyše pásu. Poviem Vám kamoši, tam by sa ale hrala schovka. Myslela som, že táto cesta nikdy neskončí a musela som utešovať Thora. Síce nechcel nech Vám to hovorím ale už mal z tej cesty depresie 😃 Konečne sme sa dostali hore. Nádherný výhlad ktorý stal za všetko to úsilie. Kým sme sa mi kochali krásou Slovenska, Thor zaspal na kameňoch 😃

 



Chvílku sme si vydýchli a po žltom značení sme išli dole. Hodinova cesta dole miestnym lesom nás zaviedla až do dediny. Síce na druhy koniec ale príjemnou prechádzkou cez celú dedinu sme sa dostali presne tam z kade sme vyštartoali.

Naša včerajšia túra trvala 7 hodín a nachodili sme 27,8 km.

Konštatovanie ? Veľmi zaujímavá a pekná túra ktorá nás dostatočne vyšťavila, náročnosť sa určuje veľmi ťažko ale z celkového hladiska by sme dali 7/10.

Je potrebné si zobrať dostatočné zasoby tekutín, my sme to trošku podcenili ale páničkovia boli taky zlatí, že sa uskromnili nech my máme dosť.

Ak sa vyberiete na túto túru dajte nám vedieť ako sa Vám pačilo. Budeme veľmi radi a dúfame, že Vám naš tip pomohol.

Pac & slinku

Vaša Keyla ❤