S Keylou a Thorom #3 – Je výstup na Kľak ozaj tak jednoduchý?!
No paráda, a som tu znovu, kamoškovci!
Je to len pár týždňov, čo sme sa s páničkom a mojim bratom Thorom vybrali znovu na turistiku. Keďže v Bratislave sme poriadnu zimu nemali, vybrali sme sa viac na sever. Nechceli sme však cestovať dlho, Thor potom v aute piští a mňa ide poraziť.
Vyrazili sme teda relatívne skoro, čakala nás 2 hodinová cesta autom do okresu Prievidza, konkrétnejšie do okolia Kľačna. Ráno sme na parkovisko na Fačkovskom sedle prišli medzi prvými a tak sme nemali zbytočné stresy a nekrúžilo okolo nás zbytočne veľa áut.
Hned sme si dali raňajky, aj my, aj pániček, zohriali sa teplým čajom a hor sa hore. Boli sme v tomto okolí prvý krát a tak sme popravde nevedeli čo čakať. Od parkoviska sme vyšli príjemnou cestičkou do kopca smerom k lesu a držali sa žltej turistickej trasy. (Po žltej ideme až na samotný vrchol)
Neprešlo ani 10 minút a dostali sme sa do trošku strmšieho stúpania na začiatku lesa a už na prvej zákrute sme stáli. Kým sme my s Thorom obžúvali konáre, pániček si musel nasadiť mačky (Tie turistické, nie tie malé chlpaté drzé svine). Čakala nás asi najťažšia časť nášho výstupu. Nič čo by sa nedalo zvládnuť, no v niektorych prípadoch sme v tom snehu mali naozaj čo robiť a museli sme si máknuť.
A keďže nie sme žiadne padavky, prešlo cca 25 minút a my sme z lesa vyšli a šlapali ďalej do kopca, kde sa nám začali ukazovať krásne výhľady. Dostali sme sa k vrcholu Reváň (1 205 m.n.m.) Tu sme si museli sadnúť. Banda! To vám bola nádhera. Hneď sme nahodili smutné oči, ja som začala prosiť ako surikata a to bol jasný signál pre pánička, že má vytiahnuť pamlsky. Tak sme sa spoločne občerstvili, on čajom a horalkou, my pamlskami a vodou. Chvíľu sme len tak sedeli v snehu a kochali sa výhľadmi, no nechceli sme to prepásť a sklznuť do času kedy pôjdu hore veľké zástupy ľudí. Tak sme sa teda pobrali ďalej po žltej smerom ku Kľaku.
Prechádzali sme úzkymi zasneženými uličkami v lese a občas sme si pripadali ako v rozprávke. Jednoducho nádhera. Všade sme sa dočítali, že z Kľaku sú nadherné výhľady. Keď sme prišli hore, chvíľu sme mysleli, že sme niekde zle odbočili a na toľko ospevovanom Kľaku nie sme. Nevideli sme totižto nič, okrem dvojkríža, ktorý značil, že toto je to správne miesto, Kľak (1 351,6 m.n.m.) Znovu sme sa občerstvili a kym sme dojedli, celá tá hmla odišla a nám sa naskytol krásny pohľad na všetky strany a nevedeli sme sa vynadívať.
Užili sme si to, no začali sme sa zberať dole, pretože sme mali tušenie, že o chvíľu začnú prichádzať ďalší ľudia. Dole sme išli tou istou trasou. V lesíku sme už stretali zástupy ľudí, ktorým sme sa na už spomínanej úzkej cestičke odstupovali do snehu čo nás vôbec nebavilo. Každopádne nám cesta dole trvala rozhodne kratšie. Dorazili sme dole, parkovisko už bolo úplne plné. A keď píšem, že úplne, tak mám na mysli úplne.
Zaplatili sme parkovné (5€ na celý deň) a vybrali sme sa pozrieť domov. Cestu späť sme si spríjemnili zástavkou v Čičmanoch. Bolo tam pekne, ale bolo tam veľmi veľa mačiek. (Teraz hovorím o tých chlpatých drzých mačkách, nie o tých, čo máva pániček na nohách).
A ako hodnotíme tento výlet?
Určite sa ešte vrátime. Táto prechádzka nie je náročná, je dostupná pre chlpáčov a určite sa vám zážitok z tejto túry zapíše do pamäte. Veľkou výhodou je veľa krásnych miest v okolí, ktoré môžete navštíviť, keď už budete v blízkosti Kľaku.
A či je výstup na Kľak ozaj tak jednoduchý? Pre nás bol. Sú momenty, kde sa človek zapotí no my sme zvyknutí na väčšie extrémy a nepotrebujete mať žiadne extra skúsenosti na to, aby ste to zvládli. Avšak dobrá kondička bude len a len do plusu.
Ak by ste mali nejaké otázky, pokojne nás kontaktujte na našom Instagrame. Pániček spravil z výletu aj reel na svojom profile, ktorý nájdete tu.
Kamoškovci, budeme radi ak nám dáte vedieť, či sa vám naše články z výletov páčia aby sme vedeli či v nich pokračovať a my určite niečo vymyslíme. Na teraz Vám ale už dám pokoj, Thor drichme, idem si ľahnúť aj ja. Víkend sa blíži a my pôjdeme s páničkom znovu za ďalšími dobrodružstvami.
Pac & slinku, kamoškovci!
Vaša Keyla.