SEPARAČNÁ ÚZKOSŤ - ČO TO VLASTNE JE?

Separačná úzkosť je psychická porucha s ktorou sa nechce stretnúť žiadny majiteľ chlpáča. A to bez pochýb. Môže sa prejavovať škriabaním na dvere, zavýjaním, štekaním,ničením nábytku alebo dokonca aj istým sebapoškodzovaním. Nie je to vôbec príjemné, ale poďme sa teda pozrieť bližšie na daný problém.

Ako to celé vznika vzniká?

Separačná úzkosť vzniká kvôli príliš veľkej závislosti psa na majiteľovi. Pochopiteľné. V aktuálnej dobe homeoffice-ov je to ešte o niečo horiše. Psík ma zrazu zmenený režim, trávi viac času s majiteľom a zvykne si až príliš na jeho prítomnosť. 

Tak isto môže tento problém nastať aj pri zmene domova, čiže napríklad pri presťahovaní, alebo pri zmene majitela.

Závislost na majiteľovi

Predstavte si, že odídete z domu (ak sa vám to podarí :)) a váš psík začne zavýjať. Väčšina ľudísa vráti a svojho psíka potrestá. To akým spôsobom je aktuálne nepodstatné. A to vôbec riešenie nie je ! Váš chlpáč to nerobí z trucu. Ako sme vyššie spomínali, je to diagnóza a tak k tomu treba aj pristupovať.

Veľa majiteľov si myslí, že daný problém vyrieši zaobstaraním si ďalšieho psíka, čo ale problém nerieši. Psíka totižto netrápi to, že je sám, ale to, že je bez Vás, bez svojho majiteľa.

Často sa separačná úzkosť prejavuje u psov z útulku, keďže sa veľmi naviažu na svojich nových majiteľov. (Áno, vieme o čom hovoríme :-D)

Ako si poradiť so separačnou úzkosťou?

Trénovať, trénovať, trénovať. To je jediné čo pomôže. A hlavne mať trpezlivosť.

Psík sa musí naučiť, že istá doba bez vás ho nezabije. Každý pes by mal mať svoje miesto. Ak ten váš nemá tento povel zvládnutý, začnite tým, pošlite ho do pelechu. Dôležité je ale aby tam ostal až kým ho nezavoláte.

Na začiatok ostante blízko psíka, aby sa nezľakol a neodišiel z pelechu. Keď budete mať tento povel zvládnutý, začnite na malinké chvíľky odchádzať z miestnosti. Môžete psa nechať v pelechu až do odvolania, alebo jednoducho zatvorte dvere. Avšak neodchádzajte z bytu, choďte maximálne do inej miestnosti. Pes bude cítiť vašu blízkosť.

Nadmerná citlivosť?

Separačná úzkosť sa prejavuje aj akousi nadmernou citlivosťou na to, čo robíte. Napríklad, oblečte si bundu alebo vezmite kľúče a pes začne byť nepokojný, uteká k dverám alebo kňučí. Dôležité je ale naučiť psa aby to neriešil, aby tieto všetky veci bral ako bežné.

Robte všetko, čo psa stresuje aj v iný čas, ako je to obvyklé. Ako na to? Oblečte si bundu a sadnite si na gauč a o chvílu sa vyzlečte. Zoberte klúče a choďte do kuchyne (napríklad sa napiť) a znovu ich odložte. Vezmite tašku, vyjdite von a za chvíľku sa vráťte, znova sa vyzlečte a pokojne si sadnite, alebo si choďte spraviť jesť. Hlavne to celé robte na krátke chvílky a postupne ich predlžujte.

Musíte ale správne odhadnúť čas kedy sa vrátite, aby pes ešte nezačal vyvádzať.  Akonáhle vás totiž svojím kňučaním zavolá vyhral on a nie vy! Bohužial ale častokrát sa kvôli tomu vrátite na začiatok.

Buďte trpezlivý

Všetci svoje psy milujeme, o tom sa nemusíme ani baviť. Ale je potrebné aby nás rešpektovali. Nezabudnite, pán ste vy, nie on, doma sa má hrať podľa vašich pravidiel. A tým nemyslím žiadne drezúrovanie. Len správne nastavenie pravidiel. A keď to splnia, potom dostanú odmenu :) Táto cesta je veľmi dlhá a naročná a treba byť trpezliví. Neexistujú žiadne skratky, len vytrvať. 

Držíme palce !