S Keylou a Thorom #4 - Okruh v Malej Fatre
No kamoškovci, poďme sa pozrieť na náš ďalší výlet, kým úplne zabudneme na to, akú peknú zimu sme tento rok mali.
A inak, ahojte ♥
Aké by to bolo, keby sme sa sa znovu nevybrali na kopce, na sever Slovenska. Pániček nám večer hovoril, že sa musíme poriadne vyspať, lebo ráno skoro vstávame. A tak to aj bolo. Budík mu zazvonil 3:30 a ja som z popod periny pozerala, či si robí srandu. Thor hral mŕtveho a tváril sa, že tam nieje. Poviem vám, bol to dobrý pokus, ale nevyšiel mu. Pániček pobalil raňajky pre seba aj pre nás, zobral teplý čaj a 4:30 sme vyrazili ešte na rýchlu prechádzku a rýchlo do nášho teplého autíčka. Ledva sme stihli vyraziť a už sme s Thorčom odfukovali vzadu v kufri.
Tesne po 7:00 sme dorazili na parkovisko vo Vrátnej. Viete, ja mám rada pohyb aj naše výlety, no keď sme vyskočili von, pomyslela som si, že páničkovi úplne preskočilo. Veď tam bolo -14 stupňov! Môžem sa radiť medzi relatívne nízkopodvozkové psy, takže si to nechcite ani predstaviť. Našťastie si to pániček ihneď vyžehlil a obliekol mi moju novú teplú bundu od kamošov z www.dogwear.sk a on si dal našu zimnú čiapku. Dali sme si raňajky a hor sa na kopce na prvú zástavku - Snilovské Sedlo. Nie sme žiadny lenivci, tak sme na lanovku ani len nepomysleli a pekne sme si to vyšlapali hore popod lanovku, tým obrovským strmákom. Kopec bol dosť zamrznutý a bol tam nafúkaný sneh, takže sa kráčalo fakt otrasne. Vtedy sme ešte nemali papučky, čo bola veľká chyba. Ak by ste sa však chystali, nezabudnite povedať vašim ľudom, nech si zoberú mačky. Opakujem znovu, tak ako naposledy, turistické mačky, nie tie uškriekané chlpaté mačky.
Snilovské sedlo nám ponúklo pekné výhľady, spoločne sme sa osviežili a pokračovali ďalej. Bolo fakt chladno tak sme nechceli postávať. Zo Snilovského sedla sa cesty rozdeľovali, buď smerom na Chleb, alebo na Veľký Kriváň. My sme sa vybrali na Chleb. Zdalo sa nám, že na tento smer išlo aj menej ľudí, možno práve k počasiu. Pokračovali sme teda po červenej turistickej značke na už vyššie spomínaný Chleb a ďalej po hrebeni, ako môžete vidieť na fotkách. Čakalo nás Sedlo za Hromovým, kde bol celkom problém sa vyštverať, nakoľko to bolo úplne zľadovatelé. Samozrejme sme to zvládli. Aj Thor to zvládol, takže to už je čo povedať. Pokračovali sme ďalej na Poludňový grúň, tak isto po červenej turistickej značke.
Ako môžete vidieť aj na fotkách, prechádzka po hrebeni je čarovná. Ukazujú sa nám výhľady na Veľký Kriváň, na druhej strane na majestátny Veľký Rozsutec a keď je jasno aj na Vysoké Tatry. Jednoducho nádhera kamoškovci. Ideálne by bolo sadnúť si a len tak pozorovať tie výhľady, na to však bola riadna kosa.
Keď sme sa dostali na Poludňový Grúň, prešli sme z červenej turistickej značky na žltú a smerovali k ďalšiemu záchytnému bodu, k chate na Grúni. Dole sme išli opäť celkom strmákom. Dalo sa to zvládnuť, avšak páničkové kolená dostali dosť zabrať. Ale to máme spoločné na túrach asi všetci psíčkari, je tak? Na chate sme sa nezdržiavali, nakoľko tam už bolo veľa ľudí a detí, ktoré sa tam prišli sánkovať. Pokračovali sme lesíkom smerom k parkovisku a už sme sa celkom aj tešili do auta. Vedeli sme, že tam bude teplo a hlavne nás tam čakalo Divinô, ktoré pániček zabudol zbaliť.(Vy na to nezabúdajte, čisté mäsko z diviny vám dodá kopec energie na túre, kamoškovci)
Táto túra v snehu nám dala zabrať, hlavne kvôli tomu počasiu. Prechádzka lesom nám dosť trvala, kamene, po ktorých sa kračalo boli zamrznuté a tak sme aj padli na zadok. Teda my nie, ale pánička tam vystrelo. To bola celkom sranda. Potom sme len ponaskakovali do auta a spali celú cestu až domov. A doma? Tam sme to zas prespali celé až do rána.
Poďme si však túto našu túričku zrekapitulovať.
Aké boli záchytné body?
Vrátna, chata - Snilovské sedlo - Chleb - Sedlo za Hromovým - Poludňový Grúň - Chata na Grúni - Vrátna, chata.
Koľko nám to trvalo?
Celý tento okruh v tomto počasí a spomínanej zime nám trval tesne pod 6 hodín, vrátane krátkych prestávok.
Ako hodnotíme tento výlet?
Je to jednoznačne jeden z najkrajších okruhov aké máme za sebou a to sme toho už nachodili dosť. Určite sa sem vrátime aj v lete, tieto miesta sú proste čarovné. Potrebujete len trochu času a fajn kondičku a určite to zvládnete. Najväčším zaberákom bol prvý kopec popod lanovku, inak to bola celkom príjemná prechádzka, aj keď nám to znepríjemňoval zamrznutý sneh. Každopádne vám túto túru jednoznačne odporúčame, kamoškovci.♥
Ak by ste mali nejaké otázky ohľadom výletu, pokojne nás kontaktujte na našom Instagrame, alebo na našom Facebooku. Veľmi radi sa s Vami podelíme o naše skúsenosti.
Ako sme spomínaly aj naposledy, budeme veľmi vďační ak nám dáte vedieť ako sa Vám tento náš tip na výlet páčil a podporíte nás napríklad aj zdielaním na sociálnych sieťach a nezabudnite nás označiť. To je na teraz od nás všetko, vidíme sa pri ďalšej časti.
Pac & slinku, banda!
Vaša Keyla.